Advokát Weis o riešení vysokých cien energií

Politici sa posledné dni predháňajú, aby predstavili spôsoby riešenia rastu cien energií. A nielen tí slovenskí. Vyzerá to mnohokrát veľmi komicky. Ako súťaž s názvom “oblíž si vlastný lakeť”. Akoby Slovensku a celej Európskej únii došli všetci odborníci naraz. Rovnako, ako došli, keď bolo treba riešiť tzv. pandémiu.

 

Takže vlastne nič nové pod slnkom, to iba kráľ z Andersenovho príbehu opäť behá nahý po uliciach, v tomto prípade však dáva už druhé kolo po tom, ako mu ľudia pravdu o nahote medzičasom prezradili (v minulom storočí by už za ním pobehovali iní odborníci v bielych úboroch, ale doba je dnes zjavne iná).

 

Takže žiadne stropovanie cien, ktoré finančne zaťažia budúce generácie, žiadne lístky, poukážky, šeky, hotovosť a podobné nezmysly, pri ktorých sa aj Paul Samuelson v hrobe obracia. To je stále len iná strana tej istej mince. Žiadne znárodnenie výrobcov elektriny, to by nás dostalo do bankrotu ešte skôr.

 

Keďže však máme problém identifikovaný, máme aj riešenie. Stačí poznať príslušnú legislatívu.

 

Poďme na to poporiadku. Začnime východiskami.

a) Slovensko je vo výrobe elektrickej energie takmer úplne sebestačné a čochvíľa bude kvôli tretiemu bloku JE Mochovce v nábehu čistým exportérom.

 

b) Slovensko vyrába v priemere veľmi lacnú energiu, ale zo zvláštnej, až akejsi masochistickej solidárnosti k iným európskym krajinám, ktoré sú mimochodom rozvinutejšie, nakupujeme tú istú energiu za rádovo vyššie sumy.

Kiežby boli tieto rozvinuté krajiny v minulosti rovnako solidárne so Slovenskom napríklad pri dotovaní výšky priemernej mzdy v hospodárstve, aby sme ich životnú úroveň rýchlo dobehli. Kdeže. Všetci predsa vieme, že téma o tzv. “jadre únie” bola pre Brusel vždy iba večierkovým vtipom. Neokolonialista ešte nikdy v minulosti nepustil otroka k rovnakému stolu. Nebuďme naivní. Naše postavenie v EÚ bolo od začiatku presne definované a nikdy nebol dôvod ho meniť.

 

c) Mechanizmus fungovania burzy a okrádania štátov cez tzv. voľný trh s energiami sme už popísali v inom blogu.

Východiská su zrejmé. Ako na to?

 

Riešenie sa ponúka priamo v Zmluve o fungovaní EÚ.

Čl. 35 znie:

Množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

Existuje však výnimka. V nasledujúcom článku. A to v situácii, ktorá práve nastala.

 

Čl. 36 znie:

Ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaruodôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

Podmienky podľa čl. 36 ZFEÚ sú evidentne naplnené. Zabezpečenie tepla v zimnom období pre domácnosti a základné fungovanie hospodárstva (najmä výrobných podnikov) vyplývajú zo základných funkcií, ktoré je povinný štát zabezpečiť. Aj dnes sú dané naraz viaceré dôvody podľa čl. 36, ktoré odôvodňujú možnosť zavedenia protekcionistického opatrenia s cieľom neuvádzať slovenskú elektrickú energiu na iné trhy. To sa nemusí týkať nutne nespotrebovaných prebytkov, čím sa dané opatrenie stane proporcionálnym a splní aj náležitosti poslednej vety čl. 36.

 

Samotné precizovanie opatrenia a mechanizmu jeho zavedenia je vecou jedného až dvoch dní. Ak má vláda SR seriózny záujem o riešenie tohto problému s cieľom nedostať Slovensko v blízkej budúcnosti do bankrotu, kde ho skrz kšefty subjektov hospodárskej mobilizácie počas tzv. pandémie úspešne nasmerovala, sme tu. Pýtajte sa. A v týchto otázkach bez nároku na odplatu. Mnohým ľuďom pôjde čoskoro o holú existenciu, iným o dôstojnosť.

 

A zbabrať to už môže len zástupca v Bruseli. Ale to nie je naša parketa.